reklama

Krásna streda....

Dnes, keď mi ráno zazvonil budík, som si povedala, že nepôjdem do školy. Ľahla som si a spala ďalej. O pár minút mi zavolal kamarát, zajtra ideme darovať krv a tak sme sa dohadovali, ani som ho poriadne nevnímala a večer mu budem volať že kedy a kde... snáď sme sa o tom nerozprávali. Zložila som mobil a zaspala znova...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Keď mi zavolala spolužiačka, že žiadna z nás štyroch nie je v škole, tak ma prehovorila ísť aspoň na prednášku, ktorú nám robil Pavol Hudák.

Som sa prebrala, zapla PC, kukla vlak do školy a volala som spolužiačke, že prídem. Že ju počkám pred kinosálou. Dohodnuté. Už som sa vychystala, prišla na vlakovú stanicu. Teta hlásila, že k nástupišťu 2, koľaj 6 príde osobný vlak....

Nastúpim, sadnem si, zapnem discman a počúvam. Zrazu sa pozriem vedľa a vidím dve mladé slečny ako sa rozprávajú posunkovou rečou. Vždy som sa chcela a stále sa chcem naučiť tento jazyk, ja by som ho uznala za svetový. Tie mladé slečny sa fotili mobilom a ukazovali si fotky. Zaujímavé bolo pozerať sa na ten výraz tváre, keď sa im fotka nepáčila alebo keď bola naozaj dosť dobrá. Určite si ukazovali niečo vtipné a ja som nechápala čo. Pre nás, čo neovládame túto reč, je tajomstvo to, o čom sa rozprávajú. Aj keď som sa chvíľu sústredila na pery, tak som nevedela vyčítať z pier o čom hovoria. Iba slová ako neviem, nie, áno. Ale vetu som dokopy nedala. A toto je to, prečo sa chcem naučiť túto reč.

Vystúpim z vlaku a idem do kinosály. Čakám spolužiakov, teda iba jednu spolužiačku. Nesiem je CD a prefotené kartotečné lístky. Keď nám triedna vravela, že nás to možno nebude baviť, a že to bude trvať okolo 2-3 hodín. Boli sme s tým zmierení všetci. Priznám sa, nevedela som o akého človeka išlo, čakala som niekoho so šedivými vlasmi na hlave a vráskami na tvári, človeka, ktorý je o pár desiatok rokov starší ako my. Zrazu vystúpil pred nás možno 35-40 ročný muž, ktorý už nemal na hlave moc vlasov, mal ich krátke ale sršal z neho životný optimizmus, mal už pár vrások, ale boli to vrásky úsmevu, šťastia. Vrásky, ktoré majú ľudia, ktorí žijú s radosťou a všetky problémy riešia s čistou hlavou.

Hneď v úvode nám povedal, že robieva prednášky o rodinných vzťahoch, ľudských vzťahoch a tiež "láska, sex a nežnosti" :-))). Zasvätil nás do každej témy ale len tak, aby dokázal zistiť na akej úrovni sme, či dokážeme rozmýšľať nad tým, čo rozpráva a nad tým, ako to je medzi našimi priateľmi a rodinami. Niektoré osoby v našej škole by mohli byť radi, že sa neučia, ale sedia niekde úplne inde. Naopak, oni neobsedia na riti a jazykom za zubami asi nikdy. Čo mi je veľmi ľúto, pretože niektorých ľudí táto prednáška aj zaujímala a oni neberú ohľad. Bolo mi toho pána ľúto.

Keď som sa nad tým zamyslela o čom rozpráva, zistila som, že je to naozaj múdry človek, ktorý prežil toho dosť a že má pravdu. Už len keď vysvetľoval rodinné vzťahy, tak mi bolo jasné, že má pravdu. Vraj keď ma dcéra otca, tak vyhľadáva si priateľa takého, aby sa mu aspoň trošku podobal. Je to pravda...? Asi áno... Nekonečne veľa múdrosti z neho išlo, aj keď mi ho bolo ľúto, keď začala druhá polovica prednášky, kde študenti písali otázky jemu a on odpovedal. Niektoré boli také primitívne, nechápem, ako to človek môže napísať. Ale žiaľ,...

Ja by som sa mu aspoň touto cestou chcela ospravedlniť za niektoré osoby, ktoré nevydržia byť ticho a povedať mu ĎAKUJEM za seba a za ľúdí, ktorých to naozaj bavilo a som rada, že som sa mohla zúčastniť jeho prednášky.

Deň sa začal tak, ako by som si ani nepredstavovala, počúvala som moju obľúbenú hudbu, videla som to, čo by som chcela raz vedieť a bola som na prednáške, ktorá ma zaujala.

Ďakujem,....treba žiť naozaj naplno, aby bol náš život naplnený...

Marcela Blahová

Marcela Blahová

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...som obyčajná osoba, ktorá má rada hory, svet a cestovanie... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéWandreBásneIreland and something about meSomething from Penarth, CardifNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu