Keď som si dnes písala so spolužiačkou ako je na tom, ako sa cíti a čo robí? Jej odpoveď bola jasná:
"Biba ja to nespravím, bojím sa. Ja neviem anglinu. Však si to predstav, ja nič neviem, idem si pozrieť ešte anglinu a nespravím to aj tak. Veď to nie je možné, aby som spravila anglinu, keď mi triedna dávala samé 4 na vysvedčení a to, že mi dala teraz 3 to je iné. Ešte aj mama na mňa stále kričí, že sa mám učiť a ja buchnem dverami a nerobím nič, keď mi to povie. Práve sa háda s ocom. To sú podmienky na učenie?" Presne toto mi poslala... (s jej dovolením som to mohla uverejniť)
Hmm.. a mňa napadlo, že tieto podmienky doma nemám. Ale to len preto, že som si podmienky na prípravu dohodla s mamou predtým. Nenávidím, keď mi mama povie, že sa neučím a že sa mám ísť učiť. Nenávidím, keď ma do niečoho núti. Vtedy sa buď oblečiem a idem preč alebo buchnem dverami na izbe, pustím PC a hudbu. A čo učenie? Hmmm....to mi vtedy nehovorí úplne nič. A preto som jej povedala, nech ma nechá pred maturitami na pokoji, nech si ma nevšíma. Brata som poslala tiež preč. Pochopil to. Ale čo z toho, keď mám v izbe počítač s internetom? :-)
Stres pred maturitami mi nehovorí vôbec nič. Nezažila som to. Zatiaľ. Len budem dúfať, že to nezažijem v deň maturít. To by bolo blbé. Viem, že som typ človeka - flegmatik. Máme to v rodine, teda kamarátka rozpráva, že ja a Trevor (brat) sme úplný flegmatici, že na všetko sereme, máme na háku. Je pravda, že nezažívame stresové situácie, a že uvažujem s triezvou hlavou. Možno práve preto sa nestresujem. Aj tak som zvedavá ako to dopadne s mojím učením. Neučím sa teraz, dnes si pozriem ešte, ktorý čas sa píše na opis prostredia, situácie. Zopakujem si nepravidelné slovesá. Však čo som sa do teraz nenaučila, sa už nenaučím. Čo sa do mňa za 13 rokov nedostalo, sa za dva dni nedostane. Čo som nepochopila, nepochopím. Pochopím až v praxi. Myslím si, že na to aby som zmaturovala aj v písomnej časti mám. Verím si. Veď keby som si neverila, nikam by som nedotiahla a tiež by som tým pádom nebola tam, kde som teraz. Nechcela by som ísť do zahraničia a rozprávať sa po anglicky. Chcem sa tam len zdokonaliť v jazyku. Ale predtým chcem dokončiť úspešne školu.
Hovorím si, že si pozriem ešte nejakú tú gramatiku,... ale viem, že sa k tomu nedostanem. Aj keď som chcela, aby pršalo, že sa budem učiť, ale neučím sa. Neprší moc, dá sa bicyklovať. Aj včera som sa bola bicyklovať, bola som na internete a asi som sa učila, keď som si čítala bbc na nete. Možno mi to pomáha, hmmm.... tak nad tým to som začala uvažovať až teraz. Často si čítam stránky písané v angličtine a tiež mám doma všetkých priateľov v angličtine a často ich pozerám... a pochopím. Možno aj tým, že som ich XY-krát videla. Možno. Ale ten jazyk sa na mňa nalepí. To viem.
Tak ja len dúfam, že prvá časť skúšky dopadne pre každého "dospelého" na výbornú a držím nám všetkým palce. Jedna rada: "Ak bude niekto v škole stresovať, vyhýbajte sa mu. Možno budeš sám kto nestresuje, sadni si a nevšímaj si ho...! Čo ak budeš stresovať s ním?"
DRŽTE SA!!!
